Najlepší obrancovia v histórii slovenskej reprezentácie

Ľudský múr alebo geniálny čitateľ hry?

Obrana. Často nuda. Často podceňovaná. Presne to je však to, čo rozdeľuje škaredé tímy od tých, ktoré vyhrávajú. Slovenská futbalová reprezentácia si to uvedomila po občasných frustráciách, a aby som bol úprimný – čítaj si článok na msfootballsk.com, kde nájdeš ďalšie kusy o našej futbalovej histórii.

Pozri sem. História slovenskej obrany nie je príbeh nudných postavičiek stojacich vzadu. Je to príbeh bojovníkov, ktorí sa popasovali s najväčšími útočníkmi v Európe.

Peter Pekarík – múr s atribútmi všestrannosti

Keď sme hovorili o pravom boku slovenskej reprezentácie, všetci vedeli presne jedno. Peter Pekarík to bol. Desaťročie hrania, 116 zostúv, kľud ako keď sa pozoruje travnatá plocha v lete. Nikdy sa neponáhľal. Presne vedel, čo robiť v každej chvíli.

Čo ho robilo iným? Hybridnosť. Vedel sa zapojať do útoku bez toho, aby pustil svojho muža. To je charakteristika veľkých, nie priemerných.

Ján Ďurica – rýchlosť a génius v jednom

Skoro neviditeľný. To bolo jeho tajomstvo. Ján Ďurica bol ako duch na hrisku – bol tam, zblokoval, vrátil loptu a hneď sa paralelne presunul na ďalšie nebezpečné miesto. Tridsať rokov životného priestoru v reprezentácii. Tá číslica hovorí sama za seba. Rýchlosť jeho rozhodov bola brutálna.

Miroslav Čech – staviteľ obranného systému

Tu máme jeden z opatrnejších typov. Miroslav Čech nebol showman. Bol to mozog. Lobovanie tlmočilo jeho myšlienky na ihrisko. Čítal hru desať sekúnd dopredu. Kapital slovenskej obrany v deväťdesiatych a na začiatku dvaj-tisícov. Organizácia, disciplína, presnosť.

Martin Škrtel – generácia novej éry

Agresívny. Fyzicky nedostihnuteľný. Martin Škrtel prišiel ako vulkán, ktorý sa rozhodol, že ostatní hráči si už nebudú robiť, čo chcú. Päťdesiat plus intervenčných zápalov za reprezentáciu. Nielen počet – kvalita. Vedel byť i obranca, i strašák súčasne.

A čo vlastne robí obranca výnimočným?

Nie je to len počet zákrokov. Nie sú to čisté listiny. Je to inteligencia. Je to sebaovládanie. Nie je to ani to, čo urobí, ale čo neurobí. Najlepší obrancovia slovenskej reprezentácie všetci rozumeli tejto filozofii.

Pozrúť si jednotlivé profily, ich fyzické atribúty, taktickú dedikáciu – to ti dá kontext. Ale ak chceš pochopiť, ako sa to všetko skladá dokopy, skús si najprv predstaviť obranu bez nich. Pocítiš to hneď.